Úvod »Trnavská univerzita» Slovensko na hraniciach Rímskej ríše. Kvádske sídlisko – vnútorná štruktúra a ch


        

Slovensko na hraniciach Rímskej ríše. Kvádske sídlisko – vnútorná štruktúra a ch

zdarma ke stažení ve formátu PDF

img

 

Dostupnost: skladem
Číslo produktu: 739
Výrobce: Trnavská univerzita
Název knihy: Slovensko na hraniciach Rímskej ríše. Kvádske sídl
Autor: Vladimír Varsik
nakladatelství: Trnavská univerzita
naše cena bez DPH : 0 Kč
naše cena s DPH (10 %):
0 Kč

do košíku:
  ks  
Slovensko na hraniciach Rímskej ríše. Kvádske sídlisko – vnútorná štruktúra a chronologický vývoj (učebné texty)
Vladimír Varsik

Ke stažení zdarma ZDE.

 

V dôsledku veľkých geopolitických zmien po prelome letopočtov a expanzie Rímskej ríše počas vlády prvých rímskych cisárov sa územie Slovenska ocitlo v hraničnej sfére dvoch svetov: anticko-rímskeho na juhu a barbarsko-germánskeho na severe. Osídlenie územia dnešného Slovenska v dobe rímskej, teda v 1. až 4. storočí po Kr., však nemalo jednotný kultúrny ani etnický charakter. V podstate sa rozpadalo na tri viac-menej samostatné kultúrne oblasti. Juhozápadnú časť až po Poiplie a stredné Pohronie postupne osídlili germánski Kvádi, hornaté oblasti stredného a severného Slovenska predstavovali doménu etnicky zmiešanej púchovskej kultúry, na východnom Slovensku pomerne dlho pretrvávalo keltsko-dácke osídlenie, ktoré bolo od 2. storočia prevrstvované východogermánskou (vandalskou) migráciou zo severu.

Do priameho kontaktu so svetom rímskych provincií sa dostala len prvá z uvedených kultúrnych zón s kvádskym osídlením. Vďaka svojej jedinečnej polohe sa toto územie stalo akýmsi mostom alebo „treťou zónou“ medzi antickým a barbarským svetom. Cez toto územie prúdil nielen obchodný tovar, ale aj kultúrne výdobytky, poznatky a rôzne technologické znalosti.

Kvádi z juhozápadného Slovenska, spolu so susednými Markomanmi, ktorí sídlili najskôr v Českej kotline a neskôr sa posunuli aj na južnú Moravu, patrili k veľkému kmeňovému zväzu Svébov. Historici predpokladajú, že v posledných desaťročiach starého letopočtu Kvádi spoločne s Markomanmi sídlili na území stredného a dolného Mohanu. Pod dojmom veľkých víťazstiev rímskych légií na čele s Drusom Starším odišli oba kmene niekedy po roku 9 pred Kr. smerom na východ a zaujali oblasti v Čechách (Markomani) a severne od stredného Dunaja (Kvádi). Z archeologického hľadiska patria pamiatky germánskej hmotnej kultúry z týchto území do tzv. polabského kultúrneho okruhu. Predovšetkým v najstaršom období kvádskeho osídlenia juhozápadného Slovenska (v 1. storočí po Kr.) možno sledovať silné kultúrne väzby smerom na severozápad – k strednému a hornému Polabiu a najmä do Čiech. Už v nasledujúcom 2. storočí sa však tieto väzby uvoľnili a stredodunajskí Svébi (Markomani na južnej Morave a Kvádi na juhozápadnom Slovensku) vytvorili samostatnú kultúrnu oblasť, ktorá sa úspešne rozvíjala až po záver doby rímskej, resp. až do úvodnej fázy doby sťahovania národov začiatkom 5. storočia.


NÁZORY A DOTAZY NÁVŠTĚVNÍKŮ

Nebyl zatím přidán žádný názor. Přidejte svůj názor nebo dotaz jako první.

NzdkY2Y5N